Ildikó Kali je svojrázna osobnosť slovenskej hudobnej scény, speváčka, gitaristka a hudobníčka. Jej hudobnú kariéru naštartoval mytologický príbeh o vlčej žene. La Loba zbiera kosti vlčích tvorov a svojim silným spevom ich obživuje. Posolstvo piesní Ildikó Kali vyťahuje z hlbín duše zablokované emócie. Jej živočíšný hlas je ohromujúci a presvedčivý, personalizovaná sloboda a životná energia. Vidieť Ildikó Kali spievať s kapelou alebo sólo je všeobjímajúci zážitok.

Ildikó Kali je nevšedná speváčka, skladateľka a gitaristka, ktorej hudba sa zaraďuje do štýlu etnický šansón. Hudba rôznych národov je pre jej umelecké cítenie rozhodujúca. Okrem hudby ju fascinujú mytologické príbehy, básne, povesti a balady. Ildikó Kali mala len 17 rokov, keď založila svoju prvú kapelu Nirvána, inšpirovaná knihou Siddhártha Hermanna Hesseho. V súčasnosti vystupuje so svojimi vlastnými projektami v skupine Romanika alebo sólovo. Zhudobňuje básne rôznych básnikov a poetiek. Pri ich čítaní vycíti, ktorá báseň chce byť zhudobnená. Jej albumy možno považovať za hudobnú sondu do hlbín ženskej duše.

Moje hudobné cítenie sformovala kultúra mojich predkov. Rodičia pochádzajú z mnohopočetných rodín. Mnohí ich príslušníci mali záľubu v spievaní, v hre na hudobných nástrojoch, ale i v divadelníctve a výtvarnom umení. Pradedko z otcovej strany mal hudobnú dieľňu, bol osobný ladič klavíra hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera Trnavského. Jeho syn Wiliam Schiffer bol významný sochár a medailér, ktorý si zobral za manželku neter Oskara Kokošku. Rodina z maminej strany mala medzi sebou hudobníkov, hráčov na husle a gitaru. Vnímali hudbu intuitívne, často sa schádzali u babky a muzicírovali. V jej domácnosti sa striedali pouliční muzikanti, spievajúci drotári a tuláci a tým aj široká škála rôznorodých emócií. Je to nevyčerpateľný zdroj inšpirácie pre moju tvorbu. Vo svojich dvanástich rokoch som počula spievať Idu Kelarovú, bol to magický, nezabudnuteľný zážitok. Otvor svoje srdce, ničoho sa neboj a spievaj, bolo jej ústredné motto. V medzinárodnom zbore Apsora, ktorý založila, som v dospelosti účinkovala pod jej vedením. Toto obdobie bolo pre moju tvorbu zásadné.

Romanika v roku 2018 nahrala album La Loba. Nahrávka je skvelou ukážkou aranžérskych schopností producenta Stanislava Palúcha, ktorý na nej prispel svojimi výraznými husľami a mandolínou. Určujúci je tu tiež francúzsky znejúci akordeón Martina Chovanca a nenápadný, ale dôležitý kontrabas Romana Kraica. Na bicie hrá Peter Solárik a na gitaru Stanislav Počaji. Farebný výsledok koloruje vstup cimbalu Marcela Comendanta a pohostinná účasť Marty Topferovej, ktorá hrá na quatro. Texty napísala poetka Eva Luka. Nad tým všetkým sa vznáša opojný a neodolateľný hlas speváčky Ildikó Kali.

Album La Loba obsahuje jedenásť skladieb. Štyri skladby boli inšpirované príbehmi z mytológie, šesť skladieb sa dotýka súčasných spoločenských tém. Jedna pieseň prináša svieže novotvary slovenského jazyka.

Mytologické piesne s názvom Baubo, Motýlia žena, Divoška a La Loba, podľa ktorej je album pomenovaný, pojednávaju o aspektoch ženskej duše, o jej hĺbkach, mnohovrstevnatosti, celistvosti. Silný element ženského potenciálu spočíva v tvorivosti, ktorá je nám daná pri narodení a na ktorú počas života zabúdame. La Loba - vlčia žena túto tvorivosť oživuje, čím sa náš život stáva slobodný a prirodzený. Symboly ukryté v textoch piesní sa dotýkajú nášho nevedomia, dôležitosť symbolov v našom živote spočíva v tom, že to čo nevieme vyjadriť vlastnými slovami, vyjadrí naša duša. Takáto pieseň zasiahne ľudí každého v inej vrstve svoje duše a preto možno povedať, že má silný duchovný charakter.

Šesť piesní sa dotýka rôznych spoločenských tém. Pieseň Krajina obyčaj vznikla v čase nástupu druhej ekonomickej krízy, odhalenia kauzy Gorila a v čase úmrtia Václava Havla. Pieseň Brat a sestra hovorí o rodinných väzbách, alkoholizme a nefunkčnosti rodiny. Śtyri piesne  Drahokam, Mesiac nad Nílom, Nočná láska a Žaba sú o láske a jej trojrozmernosti - eros, fília a agapé.

Pieseň Žitko je pocta písmenku ž a pripomína krásu slovenského jazyka. Prináša novotvary a originálne výrazové prostriedky, ktorými slovenčinu obohacuje. Spolu s hudobnou zložkou uvoľňuje atmosféru a koloruje pestrosť koncertného programu.

Ildikó Kali – spev, hudba

Stanislav Palúch – husle

Martin Chovanec – akordeón

Peter Solárik – bicie

Marcel Comendant – cimbal

Pavol Bereza - gitara

Roman Kraic – kontrabas