Za vlády kniežaťa Turana celý Turiec tvoril veľké, okrúhle jazero. Bývala v ňom krásna Biela panna, ktorá vábila k sebe mládencov svojim ľúbezným spevom a potom ich topila.

Kdesi som počula taký názor, že jedným z kritérií dobrého spisovateľa je vraj to, že v druhých dokáže vyvolať chuť písať. V mojom prípade chuť spievať.

Ján Botto v roku 1849 zveršoval povesť o zakliatych rytieroch na vrchu Maginhrade (pieseň Báj Maginhradu,

Báseň Rozpejánok je napísaná rečou slobodnou. V jej názve sa ukrýva slovo pejan, čo značí, že ide o spev, pieseň, v tomto prípade pieseň o ruži. Motív ruže v básni predstavuje symbol dokonalosti, symetrie a čistoty. Mystické náuky vnímajú ružu ako symbol triumfu ducha nad hmotou.

V súčasnosti je mi viac do písania ako do spievania, čítajte s ľahkosťou bytia a do skorého spievania!

Maginhrad je vrch nad Bottovým rodiskom Vyšným Skálnikom. Neveľký hrádok nad Rimavou bol jednou z Jiskrových pevností, ktoré dal zboriť Kráľ Matej v polovici 15. storočia.

Na konci minulého roka som sa rozhodla, že budem nahrávať pesničky postupne, po jednej (mojim zdrojom inšpirácie je tvorba Jána Bottu), a že takto prežijem izoláciu zdravá, zodpovedná a rozumná. Nečakala som, že mnou až tak zalomcuje utrpenie, ktoré so sebou priniesla covidová doba. Moje plány s nahrávaním uviazli.

Mám rada príbehy v piesňach. Reagujem na také, ktoré sa ma bytostne dotýkajú. Pieseň Báj Maginhradu vznikla bez dlhých rečí u mňa v skúšobni. Domácu nahrávku som poslala trom hudobníkom – Petrovi Luhovi (gitara), Petrovi Kormanovi (kontrabas) a Michalovi Fedorovi (bicie) v decembri. 

V lete som mala hrať koncert na Čachtickom hrade a pri tej príležitosti som zhudobnila báseň Jána Bottu o Čachtickej pani. Koncert bol kvôli korone zrušený a pieseň ostala v šuflíku, ale nie dlho. Jej premiéra sa uskutočnila na jeseň vo forme videoklipu, ktorý zasponzoroval časopis Jádu,

Často sa mi stáva, že ku mne prichádza prozreteľne to, čo práve potrebujem. Po náhodnom vypočutí balady Žltá ľalia v rozhlase ma premkla myšlienka túto zvukomalebnú báseň zhudobniť. Ján Botto ju napísal spôsobom, aký bol v polovici

 Mnohé nové piesne, ktoré vznikli počas karantény , neboli plánované.  Mala som pocit, že keď nebudem tvoriť, prasknem, pretože sa vo mne miesili rôznorodé pocity. Bolo ich veľa a preto zo mňa vypadávali veľmi rýchlo, spontánne. 

Do duchovného sveta našich predkov patrila staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci Morena.  (mimochodom významná slovenská spisovateľka Margita Figuli mala pseudonym Morena). Morana, Muriena, Hejhana, Marmuriena,

Žiarlivosť je nebezpečná. Spôsobuje to čoho sa bojí najviac –  straty lásky. S touto nevraživou emóciou, ktorá viedla ku krutej vražde sa môžeme stretnúť v alegorickej balade Margita a Besná. 

„U ľudu slovenského je tá povera, že kto by malý stolček na sedenie začal večer pred Luciou (12. decembra) robiť a každý deň niečo na ňom aspoň zastrúhal do Vianoc, tedy na Štedrý večer (swätvečer) všetky strigy z neho v kostole uvidí“.