Žiarlivosť je nebezpečná. Spôsobuje to čoho sa bojí najviac –  straty lásky. S touto nevraživou emóciou, ktorá viedla ku krutej vražde sa môžeme stretnúť v alegorickej balade Margita a Besná. 

Ján Botto ju napísal na základe starej povesti spod Strečna. Tá sa dejovo viaže na dve skaly Margita a Besná medzi ktorými preteká rieka Váh. Skaly, hrozivé pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotila z vysokého brala  do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomiatla a neskôr na tom istom mieste sama skočila do Váhu. Podľa balady bude topiť pltníkov dovtedy, kým sa neupokojí jej zloba. Potom sa Margita a Besná prepadnú a koryto Váhu sa uvoľní. S bystrosťou odhalené archetypy ľudského myslenia a vášne ľudského srdca v tejto balade sú  nápomocné v morálnom uvažovaní a hodnotení. Ignorancia zloby spôsobuje narušenie života až tak, že jeho rieka sa neúčelne rozleje vedľajšími prúdmi a bažinami. Z očí besnej skaly trčí niečo zlovestné. Možno sme od čias kedy žil Ján Botto urobili nejaký ten krok dopredu, ľudské povahy sa však nezmenili. Vytŕčajúce skaly Margita a Besná nám to pripomínajú. Ostáva len veriť, že rieka života sa raz vráti do vlastného koryta.