Kdesi som počula taký názor, že jedným z kritérií dobrého spisovateľa je vraj to, že v druhých dokáže vyvolať chuť písať. V mojom prípade chuť spievať.
Kdesi som počula taký názor, že jedným z kritérií dobrého spisovateľa je vraj to, že v druhých dokáže vyvolať chuť písať. V mojom prípade chuť spievať. Ako hudobníčku ma literatúra inšpiruje viac ako hudba. Pri jej čítaní na mňa skočia texty, ktoré chcú byť zhudobnené. Tak tomu bolo i pri Bottovej básni Povesť bez konca. Táto veršovaná povesť, v ktorej sa odráža téma slobody a nádej, že všetko sa na dobré obráti, je pokladaná za jednu z najpôsobivejších Bottových skladieb.
Hrdinom je rozprávač, ktorý hľadá svoju Zlatú pannu – slobodu, ktorá sa mu zjavila a zmizla, márne ju hľadá, chodí po jej stopách z krajiny do krajiny. Keď príde do sedemdesiatej siedmej krajiny, vtedy jeho rozprávanie náhle končí a povesť ostane bez konca. Z tejto veršovanej povesti sú tri skladby, ktoré som nazvala Blúdenie, Hľadanie a Svitanie a tvoria jeden súvislý hudobný celok.
O blúdení, hľadaní a svitaní v našich životoch vieme každý svoje. Posledná veta, ktorou náhle končí rozprávanie hrdinu básne je „... odkiaľ slnko vychodí, odtiaľ prísť musí tá panna zlatá a s ňou deň slávy, slobody.“ Tieto slová zažiarili v mojom vedomí priam psychedelicky. „Ži podľa slnka“, vraveli mi. Keď tápem v hlbinách svojej duše, žiarivá žiara týchto slov ma povzbudzuje.
Preklad do angličtiny - Katka Pániková, Dagmar Hedger a Graeme Donaldson. Veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.