Báseň Rozpejánok je napísaná rečou slobodnou. V jej názve sa ukrýva slovo pejan, čo značí, že ide o spev, pieseň, v tomto prípade pieseň o ruži. Motív ruže v básni predstavuje symbol dokonalosti, symetrie a čistoty. Mystické náuky vnímajú ružu ako symbol triumfu ducha nad hmotou.

Tvorba Sama Bohdana Hroboňa triumfuje v slovenskej literatúre svojou unikátnosťou. Hroboňov spôsob básnenia sa menil, napodobňovanie klasicistických vzorov, potom ľudovej piesne, krakoviakov na začiatku 50. rokov 19. storočia vystriedal experimentálny prístup k jazyku, čím sa približuje francúzskym prekliatym básnikom. Počas jeho života bola táto experimentálna tvorba negatívne hodnotená. Zlom v čítaní Sama Bohdana Hroboňa a poznanie jeho životného osudu a tvorby nastal až v 20. storočí. Ja som ho objavila v literárnom časopise a báseň okamžite upútala moju pozornosť. Neskôr som zistila, že to bola iba časť z rozsiahlej skladby, ale pieseň už bola hotová a tak som ponechala pôvodnú verziu. Najviac ma uchvátila nezrozumiteľnosť mnohých novotvarov. Ich monotónny rytmus je však v piesni nosný, môžete pri ňom tancovať a radovať sa zo života. Pieseň mi pomohla v monotónnej izolácii neupadať na duchu. Verím, že i vám zdvihne náladu.