Mnohé nové piesne, ktoré vznikli počas karantény , neboli plánované.  Mala som pocit, že keď nebudem tvoriť, prasknem, pretože sa vo mne miesili rôznorodé pocity. Bolo ich veľa a preto zo mňa vypadávali veľmi rýchlo, spontánne. 

Táto zbierka piesní je iná ako moja predchádzajúca tvorba. Ich jadrom je tieseň romantických básnikov.  Looperové hudobné slučky kvílivej gitary podporujú viachlasné vokály. Bavilo ma spájať archaické texty s prvkami ľudovej slovesnosti nesúce v sebe príbeh a moderný zvuk dohromady. Spievanie príbehov je pre mňa najlepší spôsob sebavyjadrenia.  Koronakríza vystupňovala vo mne pocit smrteľnosti, uvedomila som si, že jediné, čo po mne ostane, sú moje piesne. Ako mnoho hudobníkov i ja som pre pandémiu preložila svoje plány s Romanikou.  Už to nebolo tisíc činností za deň, ktoré bolo treba urobiť a pre ktoré mi ostal iba úzky priestor pre mňa samu. Uprostred krízy zrazu zastal čas.  V jedinom okamihu som  uvidela seba a vedela som, čo  ma robí šťastnou. Vzdialená od aktuálnych problémov sveta som poznala, ako a kde to šťastie hľadať – vo vlastnom príbehu medzi príbehmi iných, v mojom vnútri i vonku, s pocitom smrteľnosti i šťastia.